Kolísky

Medzi najstaršie typy patrí izbová závesná kolíska. Na Slovensku sa zachovala v niekoľkých variantoch: štvorcové plátno s dlhými tkanicami v rohoch; obdĺžnikový rám z dreva, na ktoré je napnuté plátno; drevená debnička, korýtko alebo prútený ovál. Kolísky bývali zavesené nad posteľou v kovových krúžkoch upevnených do hrady na strope alebo priviazané na žŕdku, ktorá visela pod stropom. Zriedkavejší bol výskyt plátennej izbovej kolísky, ktorá visela na žŕdke upevnenej na zvláštnych prízemných podstavcoch. Podobne bola zhotovená poľná plátenná kolíska, no jej bežnejším typom bola plachta zavesená na drevenej trojnohe alebo na konároch stromu. Kým izbová závesná kolíska sa v ľudovom prostredí používala len do začiatku 20. storočia, poľná kolíska sa pre svoju praktickosť udržala miestami až do súčasnosti (Kysuce).

Konštrukčne náročnejšia a typovo novšia je izbová stojacia kolíska, nazývaná aj belčov. Do Európy sa v stredoveku rozšírila z Byzancie a postupne zatlačila do úzadia závesné kolísky. Vyskytovala sa v 2 typoch: podstavcová a podnožová. Prvý typ mal stabilný podstavec a na ňom sa kolísala debnička zavesená na kovových hákoch. Podnožová kolíska mala oblúkové podnože, ktoré sa kolísali, pričom vlastná kolíska zostávala stabilná. Najrozšírenejšia bola podnožová kolíska rámovej, stĺpikovej konštrukcie, ktorá mala čelo lôžka oddelené od podnože. Zriedkavejší bol výskyt kolísky s celistvými čelami (z jednej dosky bolo vyrezané čelo i podnože).

Kolísky vyrábali miestni samoukovia a stolári z mäkkého i tvrdého dreva približne do 1. štvrtiny 20. storočia. Pri ich výzdobe sa uplatňovala najmä vlnkovitá profilácia hrán jednotlivých častí (čelá, podnože, priečky na bočniciach) a niekde (na západnom Slovensku) aj maľovaný rastlinný ornament.

Ústup kolísok nastal po prvej svetovej vojne, keď ich najprv v mestečkách a prímestských oblastiach začali vytláčať kočíky a detské postieľky.